tag:blogger.com,1999:blog-68034011479761408032024-03-13T22:32:28.094-07:00माणगंगानदीचे उगमस्थानvijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.comBlogger42125tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-11183168613061389182021-08-02T02:03:00.003-07:002021-08-02T02:03:58.121-07:00कृष्णेच्या महापूरावर कृष्णा -माणगंगा नदी जोड प्रकल्प जालीम उपाय ठरेल !<p> </p><p dir="ltr">कृष्णेच्या महापूरावर कृष्णा -माणगंगा नदी जोड प्रकल्प जालीम उपाय ठरेल !<br />
विटा : विजय लाळे<br />
सातारा,सांगली आणि कोल्हापूर जिल्ह्याच्या कृष्णा नदीच्या पाणलोटातील महापूरावर कृष्णा -माणगंगा नदी जोड प्रकल्प जालीम उपाय ठरु शकतो.<br />
महाबळेश्वरच्या डोंगर रांगांत दरवर्षी सरासरी ६ हजार ५०० मि.मी. पाऊस पडतो. त्यामुळे अनेक वेळा कृष्णेला महापूर येतो. त्या पुराचा फटका सातारा आणि सांगली जिल्ह्यांतील कृष्णाकाठच्या अनेक गावांना बसतो. मात्र त्याच वेळी माणगंगा, येरळा आणि अग्रणी नद्यांच्या खो-यात दुष्काळी परिस्थिती असते. केवळ पावसाळ्याच्या काळातील, म्हणजे ३० जून ते १५ सप्टेंबरपर्यंतचे पाणी जरी दरवर्षी मिळाले तरी तो भाग सुफलाम होईल. कृष्णा लवादाच्या वाटपाव्यतिरिक्त पावसाळ्यातील ४.५२ टी.एम.सी. पाणी कृष्णा नदीत उपलब्ध आहे. त्या शिवाय कोयना धरणाच्या पाणलोट क्षेत्रात सोळशी नदीवर धनगरवाडी गावाजवळ वळण बंधारा बांधून ते पाणी धोम धरणात आणि तेथून उताराने थेट दुष्काळी भागाकडे आणण्यात येणार आहे. याबाबत बारमाही माणगंगा अभ्यास पथकाने २००६ ते २००८ या कालावधीत अनेक गुगल मॅप्स, सॅटॅलाइट इमेज री आणि टोपोशिट्स तसेच प्रत्यक्ष फिल्डवर जाऊन सर्वेक्षण करून नोंदी घेऊन एक प्रकल्प आराखडा तयार केला.या अभ्यास पथकामध्ये मध्ये पाटबंधारे ची निवृत्त अभियंता डी.डी.पवार,कै.पी.ए.पाटील, आटपाडीच्या माणगंगा साखर कारखान्याचे तत्कालीन कार्य कारी संचालक एच.एस.पाटील, सांगोला (सोलापूर) येथील प्राध्यापक अमोल पवार आणि पत्रकार विजय लाळे यांचा सहभाग आहे.त्यानंतर या पथकाने सविस्तर प्रस्ताव तयार करून सांगली आणि सातारा जलसंपदा विभागाकडे दिला. त्यावर राज्य शासनाच्या जलसंपदा विभागाच्या सातारा आणि सांगली या दोन्ही विभागांनी सकारात्मक प्रतिसाद देत पुन्हा शासकीय अधिकाऱ्यांच्या मार्फत सर्वेक्षण केले आणि या प्रकल्पाच्या आराखड्यावर शिक्कामोर्तब केले. <br />
*असा हा प्रकल्प आराखडा*<br />
कोयना धरणाच्या पाणलोटातील सोळशी नदी वर धनगरवाडी गावाजवळ एक वळण बंधारा बांधून ८.७६ किलोमीटर लांबीचा पहिला बोगदा प्रस्तावित आहे. या बोगद्यातून धोम धरणाकडे (कृष्णा नदीवरच्या या धरणाची साठवण क्षमता १४ टी.एम.सी.आहे) चौर्याण्णव घनमीटर प्रती सेकंद विसर्गाने ३.५० टी.एम.सी. पाणी येईल. या धरणाची पूर्ण संचय पातळी ७४७.७० मीटर आहे. यातून <a href="tel:19791980">१९७९-१९८०</a> ते <a href="tel:200708">२००७-०८</a>, <a href="tel:200910">२००९-१०</a> आणि २००१५ ते २०२१ पर्यंतच्या कालावधीत प्रत्यक्ष सांडव्यातून पाण्याचा विसर्ग लक्षात घेता सरासरी ४.५२ टी.एम. सी. पाणी योजना बाहेरचे उपलब्ध आहे. असे दोन्ही मिळून या प्रकल्पासाठी एकूण ८.०२ टी.एम.सी. पाणी उपलब्ध आहे.<br />
सोळशी ते धोम धरणाच्या डाव्या काठापासून (उत्तरेकडून) ते दबई नाला (तालुका आटपाडी, जिल्हा सांगली) या दरम्यान ११७ किलोमीटर लांबीचा दुसरा मुख्य बोगदा काढण्यात येणार आहे. त्या बोगद्याला धोमपासून ७६ कि.मी.वर दरुज-वाकेश्वरजवळ पूर्वोत्तर दिशेला १५ कि.मी.वर असणा-या पिंगळी नदीला जोडणारा आणखी एक उपबोगदा काढण्यात येणार आहे. ही पिंगळी नदी गोंदावले बुद्रुकजवळ माणगंगे ला मिळते. ते अंतर साधारणत: ४.५० कि.मी. इतके आहे. त्यामुळे गोंदावले बुद्रुकपासून माणगंगेवरील सर्व मध्यम, लघू पाटबंधारे, तलाव आणि कोल्हापूर पध्दतीच्या बंधारे यांना पाणी मिळेल.तसेच दुसऱ्या बाजूला धोमकडून येणाऱ्या या मुख्य बोगद्यातून दबई नाल्यात येईल आणि या जवळच्या जांभुळणी नाल्यातून पुढे ४ किलोमीटरवर घाणंद संतुलन तलावात येईल. तेथून पुढे टेंभू योजनेच्या अस्तित्वात असलेल्या सर्व वितरण प्रणालीचा (म्हणजेच कालव्यांचा) वापर करून पाणी सर्वत्र देता येईल. दुसरीकडे जांभुळणी तलावातून बाहेर पडलेले पाणी थेट आटपाडी तलावात जाईल. हा तलाव भरल्यानंतर पुढे शुक ओढ्यामार्गे आटपाडी शहराच्या पूर्वेस माणगंगा नदीला जाईल. तर पिंगळी नदीतून राजेवाडी तलावामार्गे आटपाडी तालुक्याच्या उत्तर भागातून फिरून एकत्रितपणे आलेले पाणी माणगंगेतून सोलापूर जिल्ह्याकडे जाईल.<br />
दरम्यान,घाणंद तलावापासून निघालेला टेंभूचा कालवा (सांगोला शाखा) नेलकरंजी, मानेवाडी, हिवतड या मार्गे सांगोल्याकडे जात असताना चिंचाळे, खरसुंडी, कानकात्रेवाडी, माळेवस्ती, तळेवाडी या गावांतील ओढ्यातून त्या खालच्या करगणी, पात्रेवाडी, बनपुरी, कचरेवस्ती, शेटफळे आदी गावांना आणि परिसरातील सर्व लहानमोठ्या तलावांना पाणी मिळेल आणि ते सर्व पाणी टेंभू योजनेच्या या शाखेला कवठेमहांकाळकडे जाणा-या बाणुरगड बोगद्यातून उताराने जाऊन सर्व ओढे, नाले व त्यावरील बंधारे, तलाव आपोआप भरतील. तसेच, ज्या ज्या ठिकाणी पाणी साठवण योजना आहेत त्या पूर्ण क्षमतेने भरून उर्वरित पाणी खालच्या बाजूस माणगंगा नदीला मिळणार आहे. <br />
येरळा ही कृष्णेची उपनदी असली तरी मुळात माणदेशातील आहे. या नदीच्या एकूण १०० कि.मी. लांबीपैकी या प्रकल्पातून वडूज ते ब्रम्हनाळ अशा ६८ कि.मी.च्या पात्राला थेट पाणी देता येईल. धोम मधूनच्या ११७ कि.मी. लांबीच्या मुख्य बोगद्याला ८५ कि.मी.वर फक्त १०० मीटर लांबीचा आणखी एक पोटबोगदा काढून वडूजजवळ लेंडूर ओढ्याजवळ पाणी येरळवाडी तलावात सोडले तर ते पुढे येरळेला जाते. त्यामुळे या नदीलाही मिळेल.या बरोबरच<br />
अग्रणी या कृष्णेच्या आणखी एका उपनदीला ही प्रकल्पाव्दारे प्रवाहित करता येते. अग्रणी नदीची लांबी ७५ कि.मी.इतकी आहे.ही नदी भूड (ता. खानापूर, जि.सांगली ) गावाजवळील भिवघाटापासून उत्तरेला डोंगरात उगम पावते. धोममधून आणलेले पाणी जांभुळणी तलावातून टेंभू योजनेच्या, सध्या अस्तित्वात असलेल्या सर्व कालव्यांव्दारे पुढे नेलकरंजी (ता.आटपाडी) फाट्यापासून ५ कि.मी.चा बोगदा काढून वायफळेच्या अलिकडे यमगर वाडी रस्त्याजवळ (ता. तासगाव) अग्रणीला पाणी देता येईल. या ठिकाणी पाणी ४ मीटरच्या नैसर्गिक उताराने नेलकरंजीहून बोगद्याद्वारे अग्रणीला मिळेल. ही नदी तासगाव, कवठे महांकाळच्या पुढे कर्नाटकातील खिळेवाडी (जि. बेळगाव) च्या पलीकडे जाऊन कृष्णेला मिळते. अशा रीतीने माणगंगा, येरळा आणि अग्रणी या तिन्ही नद्यांना पाणी मिळणार आहे.<br />
* प्रकल्पाची वैशिष्ट्ये-<br />
* माणगंगा,पिंगळी, येरळा आणि अग्रणी अशा चार नद्या जोडण्यात येणार.<br />
* भारतातील नंबर दोनच्या व महाराष्ट्रातील क्रमांक एकच्या अति-अति तुटीच्या भागाला हक्काचे पाणी मिळणार<br />
* पाणी लिफ्ट करण्या ऐवजी नैसर्गिक उताराने येणार असल्यामुळे विजेचा प्रश्न नाही.<br />
* बोगद्याच्या १०० फूट उतारामुळे किमान ७ ते ८ मेगावॅट वीज निर्मिती शक्य.<br />
* सांगली, सातारा आणि सोलापूर या जिल्ह्यांतील कायमस्वरूपी दहा दुष्काळी तालुक्यांतील शेकडो गावांचा आणि खेड्यापाड्यांचा पाणीप्रश्न कायमचा सुटून टँकर्स, चारा छावण्यांसाठी होणारा कोट्यवधी रुपयांचा खर्च वाचणार आहे. दुसरीकडे वाई शहरापासून पुढे सर्व कृष्णाकाठच्या गावांना महापूराचा धोका उरणार नाही.<br />
* प्रकल्पासाठी फक्त बोगद्या किंवा आवश्यक तिथे कालव्यांसाठी लागणारी जमीन शासनाला संपादित करावी लागणार. यातील बहुतांश जमीन शासकीय आहे. त्यामुळे गाव उठवणे किंवा पुर्नवसन करणे हे प्रश्न निर्माण होणार नाहीत.<br />
*माणगंगा, येरळा आणि अग्रणी या तिन्ही नद्यांच्या काठावरील एकूण साडेसहा लाख हेक्टर क्षेत्र ओलिताखाली येईल.<br />
* या भागातील झाडे-झुडपे वाढून वातावरणातील आर्द्रता वाढून भविष्यातील तापमानवाढीचा धोका टळेल.<br />
* दरवर्षी पाणी वाहिल्यामुळे तिन्ही नदीकाठ च्या विहिरी जिवंत होतील, तसेच नैसर्गिक रीत्या भूगर्भपातळी वाढेल.<br />
*माणगंगा नदी सरकोली जवळ (ता. पंढरपूर) भीमेला मिळते. तेथून पुढे औज आणि टाकळी बंधार्यांत पाणीसाठा वाढल्याने सोलापूर शहराचाही पाणीप्रश्न सुटण्यास मदत होईल.<br />
*चौकट*<br />
कृष्णा-माणगंगा नदीजोड प्रकल्प राज्य शासनाच्या महाराष्ट्र कृष्णा खोरे विकास महामंडळ - पुणे यांच्या सातारा पाटबंधारे प्रकल्प मंडळ, आरफळ कालवे विभाग, करवडी(कराड) यांनी तयार करून सकारात्म क शिफारशींसह जलसंपदा विभागाकडे<br />
पाठवला आहे. त्यास शासनाच्या अनेक उच्चस्तरीय अधिका-यांकडून प्रतिसाद मिळाला आहे.<br /></p>
<p dir="ltr">*चौकट*<br />
कृष्णा माणगंगा नदी जोड प्रकल्पा अंतर्गत ज्या तालुक्यांना कृष्णेच्या पाण्याचा लाभ होणार आहे ते १० तालुके :-<br />
*सांगली जिल्हा* -कडेगाव,खानापूर,आटपाडी, जत, कवठेमहांकाळ आणि तासगाव.<br />
*सातारा जिल्हा*- माण-म्हसवड,खटाव,<br />
*सोलापूर जिल्हा*- सांगोला आणि मंगळवेढा.<br />
</p>vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-25854558552206141482019-06-29T02:09:00.002-07:002019-06-29T02:09:11.818-07:00#नीरा - #देवघरचे राजकारण<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%A8%E0%A5%80%E0%A4%B0%E0%A4%BE?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">नीरा</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> - </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A4%98%E0%A4%B0%E0%A4%9A%E0%A5%87?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">देवघरचे</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> राजकारण</span><br style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;" /><a class="profileLink" href="https://www.facebook.com/vijay.lale.5?fref=mentions&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=K-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;" title="Vijay Lale">Vijay Lale</a><br style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;" /><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;">निवडणुकीचा निकाल लागताच 'नीरा देवघर'चे पाणीवाटप सूत्र पूर्ववत करण्याच्या हालचाली सुरू झाल्या. आता तर </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%87%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%B0?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">देवेंद्र</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%AB%E0%A4%A1%E0%A4%A3%E0%A4%B5%E0%A5%80%E0%A4%B8?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">फडणवीस</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> सरकारने तसा निर्णयच जाहीर करून येत्या हंगामापासून तो अमलात आणण्याची घोषणा केली आहे. यामुळे </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%AC%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%AE%E0%A4%A4%E0%A5%80?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">बारामती</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;">, </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%87%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A4%BE%E0%A4%AA%E0%A5%82%E0%A4%B0?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">इंदापूर</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> या तालुक्यांना गेली बारा वर्षे मिळणारे तब्बल अकरा </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%9F%E0%A4%BF%E0%A4%8F%E0%A4%AE%E0%A4%B8%E0%A5%80?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">टिएमसी</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> जादा </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%A3%E0%A5%80?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">पाणी</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> आता मिळणार नाही. </span><a data-ft="{"tn":"-U"}" data-lynx-mode="async" data-lynx-uri="https://l.facebook.com/l.php?u=http%3A%2F%2Fwww.evivek.com%2FEncyc%2F2019%2F6%2F24%2Fneera-deoghar-dam&h=AT2t7leeY0y0grLN9yDBphEKz2pBHwVpc0Z0Rjr_dRPGekPdkCqo4t3qEyLFMH3a97wmPDlZJ6dBzIVRqMI2OaIj1-BvGHYYnrW0lusbFY4TeN-iot0kcdBnIgKTwb6g7x9TNrPc08vksvwI-kY8vJzOJwAq0KEvO6dQ-M-IG6zxM8MaqqeaNHfx15QuCZycx8nBk03HZ1p-l5B9quhRa0Z5EeRWk0GYE1kzo3ZRHcxTmLEzui5v_gTvQzYtWcxk2vEI-3VWh7WTsNjdyo_mRtmFbCoLjC79-hVSNIiVmFDy6q8H_BObBG1O6coYFKQ1bJ3VTQ3lh2qRdPVRpGFV6yBE791NWpXUsHTtOVH8M9NPfk3UOSWOv9zRQgpcSIUQ6GOcQ_b4AOa0zEFUQkRv_yHiHNasiLfYS_-uq96qO0u_CEjL9kKtaBekNQdggqyiCrYrJ7xoKWL939nBP4NWq7GJgYkeo_qMIh1ANnvG7eqLJ295y0uSsj3VdAFruJ1iIfAKKKgw6fHqxBFWV6bAPkRj_0KlfgvQv5Ay2yfXlHwcWmpZrsonyBXq0Dw4xOkONeVXP8OMtT5VCS76xK9zC3LcSIkkIi4ZA8_zRdcWQlqgU4vOicnOX-VbtGBMXWu_qu97uJgvnTkd6pFxq1teQg" href="http://www.evivek.com/Encyc/2019/6/24/neera-deoghar-dam" rel="nofollow" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;" target="_blank">http://www.evivek.com/Encyc/2019/6/24/neera-deoghar-dam</a></div>
vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-68081208240623122852019-06-29T02:08:00.001-07:002019-06-29T02:08:16.126-07:00#नीरा - #देवघरचे राजकारण<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%A8%E0%A5%80%E0%A4%B0%E0%A4%BE?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">नीरा</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> - </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A4%98%E0%A4%B0%E0%A4%9A%E0%A5%87?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">देवघरचे</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> राजकारण</span><br style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;" /><a class="profileLink" href="https://www.facebook.com/vijay.lale.5?fref=mentions&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=K-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; outline: none !important;" title="Vijay Lale">Vijay Lale</a><br style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;" /><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;">निवडणुकीचा निकाल लागताच 'नीरा देवघर'चे पाणीवाटप सूत्र पूर्ववत करण्याच्या हालचाली सुरू झाल्या. आता तर </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%A6%E0%A5%87%E0%A4%B5%E0%A5%87%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%B0?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">देवेंद्र</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%AB%E0%A4%A1%E0%A4%A3%E0%A4%B5%E0%A5%80%E0%A4%B8?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">फडणवीस</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> सरकारने तसा निर्णयच जाहीर करून येत्या हंगामापासून तो अमलात आणण्याची घोषणा केली आहे. यामुळे </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%AC%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%AE%E0%A4%A4%E0%A5%80?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">बारामती</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;">, </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%87%E0%A4%82%E0%A4%A6%E0%A4%BE%E0%A4%AA%E0%A5%82%E0%A4%B0?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">इंदापूर</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> या तालुक्यांना गेली बारा वर्षे मिळणारे तब्बल अकरा </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%9F%E0%A4%BF%E0%A4%8F%E0%A4%AE%E0%A4%B8%E0%A5%80?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">टिएमसी</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> जादा </span><a class="_58cn" data-ft="{"type":104,"tn":"*N"}" href="https://www.facebook.com/hashtag/%E0%A4%AA%E0%A4%BE%E0%A4%A3%E0%A5%80?source=feed_text&epa=HASHTAG&__xts__%5B0%5D=68.ARASxsjubAJlCAZdJ4IjJFJM02Dh3-lxI5VKtG-I3Bqxsh5_HsHbyGIvxSo5xiboCuIXdD7Nnm60keVjkcP0mgtfcuXwjD-_EO8_nhyjY6PN_o1qqfeHRgn2JLaa9CZtnp81azumOZyQbwzWStyAZs2BUAE1H9dOvHz2Fbh_l4n1f737P_vJCoDDPdJhGaJu_Nxu86yI7hOdFKIwVedgYq0U2ExzS30RbGvtHJ0ZDMgdhMbSVt8eY2XzFsuctNt7m76zTycXGoykcPkT-DZOP2S9dvLpB3hUNykXvSUxGgVpxcpIhvVbYyOaj-m5jrWn2xw_J8Td_c-ujf0IG7AdMzfDVw&__tn__=%2ANK-R" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;"><span class="_5afx" style="direction: ltr; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;"><span aria-label="hashtag" class="_58cl _5afz" style="color: #365899; font-family: inherit; unicode-bidi: isolate;">#</span><span class="_58cm" style="font-family: inherit;">पाणी</span></span></a><span style="background-color: white; color: #1c1e21; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px;"> आता मिळणार नाही. </span><a data-ft="{"tn":"-U"}" data-lynx-mode="async" data-lynx-uri="https://l.facebook.com/l.php?u=http%3A%2F%2Fwww.evivek.com%2FEncyc%2F2019%2F6%2F24%2Fneera-deoghar-dam&h=AT2t7leeY0y0grLN9yDBphEKz2pBHwVpc0Z0Rjr_dRPGekPdkCqo4t3qEyLFMH3a97wmPDlZJ6dBzIVRqMI2OaIj1-BvGHYYnrW0lusbFY4TeN-iot0kcdBnIgKTwb6g7x9TNrPc08vksvwI-kY8vJzOJwAq0KEvO6dQ-M-IG6zxM8MaqqeaNHfx15QuCZycx8nBk03HZ1p-l5B9quhRa0Z5EeRWk0GYE1kzo3ZRHcxTmLEzui5v_gTvQzYtWcxk2vEI-3VWh7WTsNjdyo_mRtmFbCoLjC79-hVSNIiVmFDy6q8H_BObBG1O6coYFKQ1bJ3VTQ3lh2qRdPVRpGFV6yBE791NWpXUsHTtOVH8M9NPfk3UOSWOv9zRQgpcSIUQ6GOcQ_b4AOa0zEFUQkRv_yHiHNasiLfYS_-uq96qO0u_CEjL9kKtaBekNQdggqyiCrYrJ7xoKWL939nBP4NWq7GJgYkeo_qMIh1ANnvG7eqLJ295y0uSsj3VdAFruJ1iIfAKKKgw6fHqxBFWV6bAPkRj_0KlfgvQv5Ay2yfXlHwcWmpZrsonyBXq0Dw4xOkONeVXP8OMtT5VCS76xK9zC3LcSIkkIi4ZA8_zRdcWQlqgU4vOicnOX-VbtGBMXWu_qu97uJgvnTkd6pFxq1teQg" href="http://www.evivek.com/Encyc/2019/6/24/neera-deoghar-dam" rel="nofollow" style="background-color: white; color: #385898; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.32px; text-decoration: none;" target="_blank">http://www.evivek.com/Encyc/2019/6/24/neera-deoghar-dam</a></div>
vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-3364897036146380602016-08-29T06:14:00.001-07:002016-08-29T06:14:54.864-07:00Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): डॉ . राजेंद्र सिंह राणा, एक माणूस बोगस<a href="http://barmahi.blogspot.com/2016/08/blog-post.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): डॉ . राजेंद्र सिंह राणा, एक माणूस बोगस</a>: डॉ . राजेंद्र सिंह राणा, एक माणूस बोगस डॉ . राजेंद्र सिंह राणा हा माणूस आंतर राष्ट्रीय जल तज्ञ , पाणी वाला बाबा किंवा नदी पुन...vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-37589314933347346022015-10-03T22:59:00.001-07:002015-10-03T22:59:49.142-07:00Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): अग्रणी नदी पात्राचीच सुलतान गादे ते करंजे या दरम्य...<a href="http://barmahi.blogspot.com/2015/10/blog-post_3.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): अग्रणी नदी पात्राचीच सुलतान गादे ते करंजे या दरम्य...</a>: अग्रणी नदी पात्राचीच सुलतान गादे ते करंजे या दरम्यान अक्षरश : वाट लागली आहे … या भागात नदीच्या पूर्वेकडच्या काठावर असलेल्या विठोबा मद...vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-16682689389173447102015-10-02T23:19:00.001-07:002015-10-02T23:19:29.113-07:00VIJAY LALE : मला कोणी काही शिकवायची गरज नाही<a href="http://lalevijay.blogspot.com/2015/10/blog-post.html?spref=bl">VIJAY LALE : मला कोणी काही शिकवायची गरज नाही</a>: अग्रणी नदीच्या पुनरुज्जीवन कार्यक्रमात मी पहिल्या दिवसापासून सहभागी आहे… किंबहुना भाई संपतराव पवार यांनी पहिल्यांदा मलाच अग्रणी नदी संदर्...vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-41900508760342881382015-10-02T23:14:00.001-07:002015-10-02T23:14:01.790-07:00Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): हा रस्ता नव्हे, हे तर आहे अग्रणीचे पात्र ….<a href="http://barmahi.blogspot.com/2015/10/blog-post_8.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): हा रस्ता नव्हे, हे तर आहे अग्रणीचे पात्र ….</a>: हा रस्ता नव्हे …. हे तर आहे अग्रणीचे पात्र …. अग्रणी नदीच्या पुनरुज्जीवन कार्यक्रम पूर्णपणे फसलाय, चुकीचे काम झाले आहे. याचे प्रत्यंतर म...vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-62512459587699482532015-10-02T03:28:00.001-07:002015-10-02T03:28:10.350-07:00Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): अग्रणी नदी पुनरुज्जीवन कार्यक्रम पूर्णपणे फसला<a href="http://barmahi.blogspot.com/2015/10/blog-post.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): अग्रणी नदी पुनरुज्जीवन कार्यक्रम पूर्णपणे फसला</a>: नदी पुनरुज्जीवित करणे म्हणजे नेमके काय ? नमस्कार , मी काही जल तज्ञ नाही , इंजिनिअर किंवा अधिकारी अगर कुठल्याही एन आर आय चा सदस्य नाही… एक ...vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-79218050838765351572015-10-02T03:26:00.001-07:002015-10-02T03:26:49.080-07:00Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): अग्रणी च्या वाळूचे नेमके काय झाले ???<a href="http://barmahi.blogspot.com/2015/10/blog-post_2.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): अग्रणी च्या वाळूचे नेमके काय झाले ???</a>: अग्रणी च्या वाळूचे नेमके काय झाले ??? जुन्या सामना चित्रपटात या कथेतल्या मास्तर, हिंदुराव पाटील आणि आपला एक प्रश्न सतत पाठलाग करीत राहतो...vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-47891074711868106032015-09-27T01:15:00.001-07:002015-09-27T01:15:48.558-07:00Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): अग्रणीत आता नांगरच फिरवा<a href="http://barmahi.blogspot.com/2015/09/blog-post_27.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): अग्रणीत आता नांगरच फिरवा</a>: अग्रणीत आता नांगरच फिरवा , नदी म्हणून अस्तित्व ठेवायचे असेल तर या शिवाय पर्याय उरलेला नाही Daily Pudhari , Sangli. Date - 27/09/2015. ...vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-14118417980611297612015-07-04T08:14:00.003-07:002015-07-04T08:14:21.981-07:00माणदेशाची जीवन वाहिनी माई माणगंगा -<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1f7HC6KQOSTyikdg8RIKAp4T6xrnPCdlgFKmoQtaYmHJ2tot7S8L23twEArSKaQCw5n07FvcKO2Aj4fvcCtTrC8jwpcD2nlQHQtYihYmufragReV6LWTkeSg-ijTsjzSdp-LJlwjwshwh/s1600/Manganga+Near+Dahiwadi.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1f7HC6KQOSTyikdg8RIKAp4T6xrnPCdlgFKmoQtaYmHJ2tot7S8L23twEArSKaQCw5n07FvcKO2Aj4fvcCtTrC8jwpcD2nlQHQtYihYmufragReV6LWTkeSg-ijTsjzSdp-LJlwjwshwh/s640/Manganga+Near+Dahiwadi.jpg" width="640" /></a></div>
<span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;"><span style="color: red; font-size: x-large;">माणदेशाची जीवन वाहिनी माई माणगंगा -</span></span><br style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="color: blue; font-size: large;"><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">जमिनीतील 'वैशिष्ट्यपूर्ण थराला माण' नाव मिळाले. ज्या भागात 'माण' जमिनीत सापडते तो माणदेश व माणदेशातून वाहणारी नदी ती</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">माण नदी. माण नावाचे गाव माणदेशात कधिही नव्हते व नाही. पश्चिम-उत्तर दिशांनी सर्व बाजूंनी शंभू महादेवाचे उंचच उंच डोंगर, उत्तर दिशाकडे उंच</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">डोंगररांगेत शिखर शिंगणापूरचे प्रसिद्ध प्राचीन मंदिर, त्या पलीकडे निरा नदी चे</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">खोरे, सुमारे चार हजार फुट खोल दर्र्या सलग पन्नास ते साठ मैल लांब प्रदेश उघड्या डोळ्यांनी बघीतल्यासारखा दिसतो. पुढे त्याच डोंगररांगेतून पूर्वेस जस जसे जावे तसे भिमा खोरे दिसते. आता पश्चिम दक्षिण दिशांकडे देखील उंचच उंच डोंगर असून त्या पलीकडे येरळा नदीचे खोरे दिसते. दक्षिण बाजूस भिवघाट व तसेच पूर्वेस डोंगरराजीतून खाली उतरले असता जत तालुक्याच्या सीमा,</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">पलीकडे दोड्डा नाला खोरे दिसते. आता पश्चिम ते पूर्व भूभाग माण नदी ज्या कुळकजाई ता.माण सिताबाई डोंगरातून उगम पावून पूर्वेस सरकोलीजवळ भीमा नदीस मिळते. हा प्रवास 180 कि.मी. व दक्षिणोत्तर भूभाग 91.2 कि.मी. असून हा संपूर्ण माणदेश आहे. माणदेशात यावयाचे तर खिंडीशिवाय रस्सा नाही.</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">राष्ट्रकुट राजघराण्यातील प्राचीन राजा 'मानाड्क' याने कुंतल देशात राज्य स्थापन केले. त्याची राजधानी होती 'मानपूर नगरी' सध्या राजेवाडीच्या तलावात स्थिरावली आहे. ब्रिटिश सरकारने इ.सन 1873 साली राजेवाडी तलाव निर्माण करून मानपूर नगरीचे उरलेसुरले अस्तित्व नष्ट करून टाकले. तथापि त्या ठिकाणच्या जवळच अद्याप शंभू महादेवाचे प्राचीन सुरेख मंदिर असून त्यात कोरीव कलेचा उत्कृष्ठ नमुना असलेला नंदी पाहायला मिळतो. त्यास नांगरतास असे नाव आहे . प्रत्यक्ष पाहून मग 'मानपूर नगरी' ची कल्पना</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">येईल. या मानाड्क राजाचा देश 'माणदेश' म्हणून पुढे प्रसिद्ध पावला, असे काही</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">इतिहासकारांच मत आहे.'मानाड्क' राजाने इ.स.375 च्या दरम्यान राज्य</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">केले. मानपूरचे राष्ट्रकुट राज्य इ.स.974 च्या सुमारास मोडले. तेव्हापासून मानपूरचे अस्तित्व संपले. मानाड्क राजाचा पुत्र देवराज राज्य करत</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">होता. याच देवराज राजाच्या नावावरून देवापूर नाव पडले. देवापूर गाव सध्या आहे.देवराज राजाचा पणतू अभिमन्यू, पुढे राजा गोविंद यांचे माणदेशावर राज्य होते. माणदेशावर चालुक्य, शिलाहार, देवगिरीच्या यादवांचे राज्य होते.</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">म्हसवड इतिहास प्रसिद्ध प्राचीन गाव आहे. त्याठीकाणी माणगंगा नदीकाठी , उत्तरेस बाजीराव धुहाळांनी इ.स दहाव्या शतकात श्री.सिद्धनाथ जोगेश्वरी मंदीर बांधले. श्री सिध्दनाथ जोगेश्वरी शंकर पार्वतीची रूपे आहेत. मानाड्क राजाचा नातू गरूड राजा राज्य करीत असताना म्हसवडच्या सिध्दनाथ मंदिरात परंपरागत पांढरा हत्ती होता. तो वारला. गरूड राजाने परांड्याच्या किल्ल्यातून</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">प्रचंड मोठा दगड आणून मेलेल्या हत्तीची प्रतिकृती घडवली. तोच हा सुंदर देखणा हत्ती. माणदेशातील इतिहास कालीन घटना- भिल्लणाचा नातू सिंघण (1120 ते 1247) हा शिवभक्त राजा होता. त्याने शिखर शिंगणापुर हे गाव शंभू महादेवाच्या मंदिराजवळ वसविले.1187 साली कलचुरी राजाचा पराभव करून माणदेशावर भिल्लणदेव यादवाने यादवांची राजवट चालू केली. इ.स.1209 साली म्हसवड चे सरदार माने यांनी पन्हाळा किल्ला घेतला व कसबा बीडवर</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">आक्रमण केले. इ.स.1659 साली छ.शिवाजीराजे व सरदार रथाजी माने यांची गुप्त बैठक शिखर शिंगणापुरचे पूर्वेस दोन कि.मी.अंतरावर गुप्त लिंगाच्या देवळात झाली. इ.स.1667 रथाजी माने यांचा विजापूरच्या अदिलशहाच्या सरदाराकडून फसवून वध केला.इ.स.1693 मार्च नागोजी माने विदर्भाकडे स्वारीस गेले. इ.स.8 एप्रिल 1697 सेनापती संताजी घोरपडेचा म्हसवड येथे मुक्काम होता.</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">इ.स.16 जून 1697 सेनापती संताजी घोरपडे व पुतळाबाई कारखेलच्या(ता-माण) रानात मृत्यूमुखी पडले.माणदेशात ब्रिटिशाविरूध्द बाज्या बैज्याचे</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">माणदेशी बंड. तुकाराम पुकळे यांचा सातारा, माढा व धुळे येथे नाना पाटिल यांच्या प्रतिसरकारात सहभाग. माणदेशात 16 व्या व 17 व्या शतकात</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">औरंगजेबाच्या माणदेशात लष्करी छावण्या. औरंगजेब महाराष्ट्रात 27 वर्ष होता.13 वर्ष म्हसवड पासून 12 ते 45 मैल एवढ्या अंतरावर</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">खवसपूर, ब्रम्हपूरी, अकलूग येथे होत्या. 1-10-1700 माण नदीला अचानक महापूर आला. छावणीची वाताहत झाली. औरंगजेब पाण्यातून निघताना खडकावर आपटला. गुडघा मोडले व पुढचे दात पडले. (माण गंगेने औरंगजेबाला शिक्षा दिली).</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">माणगंगा नदीला एकूण 63 ओढे, नाले, उपनद्यांचा संगम होऊन भिमा नदीस मिळते. माणदेशाचा प्रदेश 74` 22 मी.30` सें ते 75`,30 मी.पूर्व रेखांशावर आहे. त्याचा अक्षांश 17` उत्तर अक्षांश ते 17`,51 मी, 41` सें.उत्तर अक्षांश आहे. माणदेशाचा पूर्व-पश्चिम विस्तार 116.8 किलोमीटर व दक्षिणोत्तर विस्तार 91.2</span><br style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;" /><span style="background-color: white; font-family: helvetica, arial, sans-serif; line-height: 19.3199996948242px;">किलोमीटर असा आहे. माणदेशाचे क्षेत्रफळ 48,700 चौ. किलोमीटर आहे. सध्या माणदेशात सातारा, सांगली व सोलापूर अशा तीन जिल्ह्यांच्या सिमा हद्दीवर आहे.</span></span></div>
vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-4856167863030346232014-12-09T01:48:00.001-08:002014-12-09T01:48:30.747-08:00Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): अग्रणी नदी बारमाही करण्याच्या प्रयत्नांचा घेतलेला ...<a href="http://barmahi.blogspot.com/2014/12/blog-post_9.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): अग्रणी नदी बारमाही करण्याच्या प्रयत्नांचा घेतलेला ...</a>: अग्रणी नदी बारमाही करण्याच्या प्रयत्नांचा घेतलेला आढावाvijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-64140144942939890172014-11-30T01:18:00.001-08:002014-11-30T01:18:27.811-08:00आमदार अनिल बाबर=कृष्णेचे पाणी माणगंगा नदी मार्गेच न्या<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
आमदार अनिल बाबर=कृष्णेचे पाणी भीमा खोर्यात नेताना ते माणगंगा नदी मार्गेच न्या<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidcMrZkZ43UkfsNAyTWy0Nzdgxx0V5VAKkyt-nhjXFiiFMewoJIjNp6EtTjIOEy40U85IxXFGCk_yG7faKNRxDfKuVLU8LA-FQnjATMICe-7aHbzm0XJN8TdlCaKcX7gdoiT_vRLLp-sja/s1600/Krishna+To+Manganga+(1).JPG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidcMrZkZ43UkfsNAyTWy0Nzdgxx0V5VAKkyt-nhjXFiiFMewoJIjNp6EtTjIOEy40U85IxXFGCk_yG7faKNRxDfKuVLU8LA-FQnjATMICe-7aHbzm0XJN8TdlCaKcX7gdoiT_vRLLp-sja/s1600/Krishna+To+Manganga+(1).JPG" height="522" width="640" /></a></div>
<br /></div>
vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-39654946745000298742014-02-23T03:48:00.003-08:002014-02-23T03:48:49.988-08:00Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): एक व्यासपीठ माझ्या माणदेशातल्या लाखो लोकांसाठी,<a href="http://barmahi.blogspot.com/2014/02/blog-post_23.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): एक व्यासपीठ माझ्या माणदेशातल्या लाखो लोकांसाठी,</a>: "बारमाही माणगंगा " हा केवळ एक ब्लॉग किंवा साहित्यिक लेख अगर बातम्यांचं दालन नाही, हे एक व्यासपीठ माझ्या माणदेशातल्या लाखो लोकांसा...vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-7146365185389969592014-02-23T03:48:00.001-08:002014-02-23T03:48:19.039-08:00 एक व्यासपीठ माझ्या माणदेशातल्या लाखो लोकांसाठी, "बारमाही माणगंगा " हा केवळ एक ब्लॉग किंवा साहित्यिक लेख अगर बातम्यांचं दालन नाही, हे एक व्यासपीठ माझ्या माणदेशातल्या लाखो लोकांसाठी, या भागातून जाणारया माणगंगा, अग्रणी आणि येरळा या तीन नद्यांचं भवितव्य यात सामावलं आहे. बारमाही माणगंगा हि एक मोहीम आहे, नद्या जिवंत आणि बारमाही वाहत्या करण्यासाठी चालवलेली. यात कोणा एकट्या दुकट्याची मते नाहीत तर अनेक ज्ञात- अज्ञात जाणकार तसेच रूढ अर्थाने अज्ञानी सुद्धा माणसांनी माणदेशातील नद्यांच्या पुनरुज्जीवना संदर्भात केलेला अभ्यास, मांडलेली मते, केलेले प्रयत्न आणि झालेले काम यांचा समावेश आहे. आपणही या चळवळीचा हिस्सा व्हा. प्रत्येक माणदेशी माणसाने आणि पाणी, पर्यावरण क्षेत्रात काम करणारयाने आवर्जून या व्यासपीठाचा वापर करावा. आपला, पत्रकार विजय लाळे, फेसबुक संपर्क - https://www.facebook.com/vijay.lale.5 मोबाईलवर - 8805008957. किंवा व्हाटस अप वर 7387296578. Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): एक व्यासपीठ माझ्या माणदेशातल्या लाखो लोकांसाठी,<a href="http://barmahi.blogspot.com/2014/02/blog-post_23.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): एक व्यासपीठ माझ्या माणदेशातल्या लाखो लोकांसाठी,</a>: "बारमाही माणगंगा " हा केवळ एक ब्लॉग किंवा साहित्यिक लेख अगर बातम्यांचं दालन नाही, हे एक व्यासपीठ माझ्या माणदेशातल्या लाखो लोकांसा...<br /><br />
<h3 class="post-title entry-title" itemprop="name"><a href="http://barmahi.blogspot.in/2014/02/blog-post_23.html">एक व्यासपीठ माझ्या माणदेशातल्या लाखो लोकांसाठी,</a><br />
</h3><div class="post-header"><br />
</div><div dir="ltr" style="text-align: left;">"बारमाही माणगंगा " हा केवळ एक ब्लॉग किंवा साहित्यिक लेख अगर बातम्यांचं दालन नाही, <br />हे एक व्यासपीठ माझ्या माणदेशातल्या लाखो लोकांसाठी, या भागातून जाणारया माणगंगा, अग्रणी आणि येरळा या तीन <br />नद्यांचं भवितव्य यात सामावलं आहे. बारमाही माणगंगा हि एक मोहीम आहे, नद्या जिवंत आणि बारमाही वाहत्या करण्यासाठी चालवलेली. <br />यात कोणा एकट्या दुकट्याची मते नाहीत तर अनेक ज्ञात- अज्ञात जाणकार तसेच रूढ अर्थाने अज्ञानी सुद्धा माणसांनी <br />माणदेशातील<br />
नद्यांच्या पुनरुज्जीवना संदर्भात केलेला अभ्यास, मांडलेली मते, केलेले <br />
प्रयत्न आणि झालेले काम यांचा समावेश आहे. आपणही या चळवळीचा हिस्सा व्हा. <br />
प्रत्येक माणदेशी माणसाने आणि पाणी, पर्यावरण क्षेत्रात काम करणारयाने <br />
आवर्जून या व्यासपीठाचा वापर करावा. <br />आपला,<br />पत्रकार विजय लाळे,<br /> फेसबुक संपर्क - https://www.facebook.com/vijay.lale.5<br />मोबाईलवर - 8805008957. किंवा व्हाटस अप वर 7387296578. </div>vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-16068837508766878682014-01-12T00:18:00.002-08:002014-01-12T00:18:27.785-08:00Krishna-Manganga River Link Project<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0mLrw2z1F1jphBKgH4KlHR1A5KEgtWXuWtEKpBt1Eh4CNwppTKkRG_p1fu3vw0GewChj8ABr0ku1__NrdVtxPya_0Sd1KLvXr77n-rfoXO-U0imNVNvlgMnTYBGmzk1e0y4WbvDKvtwo/s1600/12.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;">Krishna-Manganga River Link Project</a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi89fFs4XRRKsPd20evXQE5ZeawFs2EW33zL1_OlY5Enhjw6Xq2VD6PlGo1qI84y5PyfBpwfa2NFw_cJHzRDd4qBNdXE9Kwa0Mcpoyc3fz2XIZPJGCW7ShLzVmTSIFcuEhrDdDQ3pl3VrUR/s1600/12.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi89fFs4XRRKsPd20evXQE5ZeawFs2EW33zL1_OlY5Enhjw6Xq2VD6PlGo1qI84y5PyfBpwfa2NFw_cJHzRDd4qBNdXE9Kwa0Mcpoyc3fz2XIZPJGCW7ShLzVmTSIFcuEhrDdDQ3pl3VrUR/s1600/12.jpg" height="494" width="640" /></a></div>
<br /></div>
vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-47282418926882398652013-11-16T07:14:00.001-08:002013-11-16T07:14:27.269-08:00The Words it self shows the story of Mandesh.....BANAGARWADI ....Vijay Lale ....Sangli Village uses Tanker water for Drinking,Cattle..-TV9 (+playlist)<iframe allowfullscreen="" frameborder="0" height="344" src="//www.youtube.com/embed/7zYPqxjC3Vo?list=UUeR8XDjET_7foV4xYfchbhw" width="459"></iframe><br />
<h5 class="uiStreamMessage userContentWrapper" data-ft="{"type":1,"tn":"K"}"><span class="messageBody" data-ft="{"type":3,"tn":"K"}"><span class="userContent">The Words it self shows the story of Mandesh.....BANAGARWADI ....Vijay Lale ....</span></span></h5>vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-41116891850816021432013-10-08T00:28:00.004-07:002013-10-08T00:28:48.603-07:00कृष्णेचे पाणी माणगंगे मार्गे भीमा खोऱ्याला देण्यात यावे <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh10Q58d_Z7yXFHqxpAFB0iDvv-A_oXnYCXElHSVtGzrNMVm8Bhs04O5jxHjobk-AbFWIIJn5ZwmSkewn9WJnCv7f5YxC1U9qr6nqLd7SKVIkOk66QETPj45Htzcobb8WCLdKqmlhKzkfCQ/s1600/full.png" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="358" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh10Q58d_Z7yXFHqxpAFB0iDvv-A_oXnYCXElHSVtGzrNMVm8Bhs04O5jxHjobk-AbFWIIJn5ZwmSkewn9WJnCv7f5YxC1U9qr6nqLd7SKVIkOk66QETPj45Htzcobb8WCLdKqmlhKzkfCQ/s640/full.png" width="640" /></a></div>
महाराष्ट्रात सध्य स्थितीत प्रकल्प निहाय पाणी वाटपाची बाब अडचणीची ठरत असल्याने राज्याने शोधलाय नवा पर्याय … …कृष्णा खोऱ्यातील आपल्या वाट्याचे पाणी वाचवण्यासाठी राज्य सरकार ते दुष्काळ प्रवण भीमा खोऱ्यात नेण्याची तयारी कृष्णा पाणी लवादासमोर दर्शविली आहे … <br />माणगंगा नदी ही भीमा नदीच्या खोऱ्यातीलच नदी आहे …. मग कृष्णेचे पाणी माणगंगे मार्गे भीमा खोऱ्याला देण्यात यावे … बारमाही माणगंगा पथकाची राज्य सरकारकडे मागणी। <br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1MKJw13bNF-bBCQi1K_QewYNbGm-UwW993A6Bnex_QAwCWbvFGcCo9o9A84ik8_JHDO3OUx9VlJX2tD0etuHm2qdXXBFutHOrX3Ru1rMDgMub14B73DSu9latj6rk0JfOXSZ14wAhSInP/s1600/12.JPG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="336" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1MKJw13bNF-bBCQi1K_QewYNbGm-UwW993A6Bnex_QAwCWbvFGcCo9o9A84ik8_JHDO3OUx9VlJX2tD0etuHm2qdXXBFutHOrX3Ru1rMDgMub14B73DSu9latj6rk0JfOXSZ14wAhSInP/s640/12.JPG" width="640" /></a></div>
<br /></div>
vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-85826532129920657502013-10-03T01:01:00.001-07:002013-10-03T01:01:08.132-07:00SEMINAR CLIP = Barmahi Manganga<iframe allowfullscreen="" frameborder="0" height="344" src="//www.youtube.com/embed/iSkeiCYQIjQ" width="459"></iframe>vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-81776723230038428342013-08-07T02:06:00.002-07:002013-08-07T02:06:58.175-07:00दुष्काळाच्या दुष्टचक्रात अडकलेला माणदेश<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div align="center" style="text-align: left;">
<span style="color: maroon;"><a href="http://magazine.evivek.com/wp-content/uploads/2013/08/Copy-of-02.jpg"><img alt="" class="alignright size-full wp-image-3352" height="200" src="http://magazine.evivek.com/wp-content/uploads/2013/08/Copy-of-02.jpg" title="Copy-of-02" width="200" /></a><span style="color: #003366;"> </span></span><img alt="Evivek.com" id="logo" src="http://magazine.evivek.com/wp-content/themes/forester/images/evivek_logo.jpg" /></div>
<h1 class="entry-title">
दुष्काळाच्या दुष्टचक्रात अडकलेला माणदेश</h1>
<h3 style="text-align: left;">
<span style="color: maroon;"><span style="color: #003366;">****विजय लाळे ******</span></span></h3>
<div align="center" style="text-align: left;">
<span style="color: maroon;">वाई-महाबळेश्वरला
जोरदार पाऊस, कराड-पाटणात संततधार, कोल्हापूर व सातारा जिल्ह्यातली अनेक
गावे पाण्याखाली,पश्चिम महाराष्ट्रात जोरदार पाऊस, कोयनेसह धोम, राधानगरी,
नीरा देवधर, भाटघर धरणे भरली, सांगली जिल्ह्यात पुरामुळे अनेक गावांचा
संपर्क तुटला… सध्या ऑगस्ट महिना सुरू आहे. पश्चिम महाराष्ट्रासह संपूर्ण
महाराष्ट्रात चांगला पाऊस पडत आहे. मात्र कायमस्वरूपी दुष्काळी भाग म्हणून
ओळखला जाणारा माणदेश प्रांत अद्यापही पुरेशा पावसासाठी तरसला आहे. सातारा,
सांगली आणि सोलापूर या तीन जिल्ह्याच्या सीमावर्ती असलेल्या या भागात
गेल्या तीन वर्षांपासून सुरू असलेल्या चारा छावण्या अजूनही सुरू आहेत,
गावोगावी फिरणारे टँकर्स अद्यापही पिण्याचे पाणी घेऊन धावत आहेत. वळवाच्या
आणि जून महिन्याच्या मध्यावर झालेल्या थोडयाफार पावसाने शेतात पेरण्या
झाल्या. परंतु त्यानंतर महिनाभर केवळ ढगाळ, तर कधी ढगाळलेल्या वातावरणात
पडणाऱ्या पावसाच्या चार-दोन थेंबांवरच पावसाचे चक्र थांबले आहे. ऐन
पावसाळयात पडणाऱ्या थोडयाफार पावसाने इथला निसर्ग हिरवाळला आहे हे खरे
असले, तरी आता मोठे पाऊस झालेच नाहीत तर? सलग चौथ्या वर्षाचा खरीपही मातीत
जाणार की काय? अशा प्रश्नाने माणदेशी माणसाच्या पोटात गोळा येत आहे.
वर्षानुवर्षे दुष्काळाचा कलंक माथी घेऊन जगणारी इथली माणसे, या भागात
जन्माला येणे हे जणू आपले पूर्वजन्मीचे पाप आहे, अशा समजात जगत असलेले इथले
लोक आणि हा माणदेशी टापू. असे का झाले? दुष्काळाचे आणि इथल्या माणसांचे
नाते तरी काय आहे? कधीपासूनचा आहे हा दुष्काळाचा कलंक? याचा नेमका आढावा
घेण्याचा हा एक प्रयत्न. . .</span></div>
<div style="text-align: left;">
<strong>”त्ये</strong>ची अशी कथा सांगत्येत
मास्तर, का रामायण काळात रामलक्षिमन या भागात देव देव करत फिरत आलं.
हितल्या रामघाटावर सावली बघून जेवाय बसलं अन् एकदम पाऊस आला, जोरकस आला.
सगळया अन्नात पानी पानी झालं, तवा रामाला आला राग, त्येनं एक बाण मारून
पावसाला पार बालेघाटात पिटाळला. तवाधरनं जो ह्या मानदेशात पाऊस नाय, तो
आजपातूर. बगा तुमी, पावसाळयात आपल्या टकुऱ्यावरनं काळं काळं ढग जात्यात…
जात्यात अन् पडत्यात ते बालेघाटातच.”</div>
<div style="text-align: left;">
व्यंकटेश माडगूळकरांच्या ‘बनगरवाडी’ या
कादंबरीतला रामा बनगर, कथानायक असणाऱ्या मास्तरला जणू माणदेशाच्या
दुष्काळाचं जणू इंगितच सांगतो.1940च्या दशकातली ही कादंबरी, परंतु यातलं
वर्णन आजच्या माणदेशालाही तंतोतंत लागू पडतं. माणदेश हा सातारा, सांगली आणि
सोलापूर जिल्ह्यातील मधला प्रदेश. सह्याद्रीच्या डोंगररांगांच्या
पर्जन्यछायेचा हा भाग. यात सांगली जिल्ह्यातले खानापूर, आटपाडी, जत,
कवठेमहांकाळ हे तालुके, सोलापूर जिल्ह्यातले सांगोला आणि मंगळवेढा, तर
सातारा जिल्ह्यातले माण-म्हसवड, खटाव या तालुक्यांचा समावेश होतो.</div>
<div style="text-align: left;">
कृष्णेसारखी सर्वात मोठी नदी केवळ 80 मैलावर
असताना हा भाग पाण्यापासून हजारो, लाखो वर्षांपासून वंचित आहे. पाण्याला
मराठीत ‘जीवन’ असा प्रतिशब्द आहे, तो माणदेशी जगणे भोगणाऱ्याला सर्वार्थाने
सहज समजतो. या भागात पाऊस कमी, ओढे, नाले नद्यांचे प्रमाणही कमी. या भागात
माणगंगा, येरळा आणि अग्रणी या तीनच मोठया नद्या आहेत. माणगंगा ही सर्वात
मोठी नदी 180 किलोमीटर लांबीची. येरळा 60 किलोमीटर, तर अग्रणी 40-45
किलोमीटर लांबीची. या भागातले गेल्या 100 वर्षातले वार्षिक सरासरी पाऊसमान
जरी पाहिले तरी 550 ते 600 मिलिमीटरपेक्षा ते कधीच जास्त नव्हते आणि नाही.
त्यामुळे पावसाचे पाणी अडवणे आणि जिरवणे यापेक्षा जिथे पाणी आहे, त्या
भागातून पाणी आणणे हा एकमेव उपाय उपलब्ध आहे.</div>
<div style="text-align: left;">
माणदेशाच्या दुष्काळाच्या इतिहासाचा धांडोळा
घ्यायचे ठरवले तर तो पार रामायण-महाभारतकाळापर्यंत घेता येईल. मात्र
दुष्काळाच्या ज्ञात आणि नोंदीत असलेला इतिहास इ.स. 941पासून सुरू होतो. सलग
आठ वर्षे हा दुष्काळ पडला होता. सबंध भारतवर्षात प्रसिध्द पावलेला,
त्यानंतरचा 1396 ते 1407 या काळातला दुर्गादेवाचा दुष्काळ. माणदेशातल्या
सर्व प्रांतांसह, गुराढोरांनाही त्या दुष्काळाची प्रचंड मोठी झळ बसली.
त्यानंतर 1458 ते 1460 या काळात परत दुष्काळ पडला. या वेळी माणदेशातील
मंगळवेढा प्रांतात झालेल्या एका घटनेची नोंद इतिहासात आहे. दामाजीपंत
नावाचे विठ्ठलभक्त संत बिदरच्या बादशहाच्या पदरी अंमलदार म्हणून नोकरीत
होते. मंगळवेढे त्या वेळी ज्वारीचे कोठार म्हणून ओळखले जात होते. त्या वेळी
गोदामात प्रचंड धान्य होते. दुष्काळात अन्न-अन्न करून मरणाऱ्या
गोरगरिबांची दशा दामाजीपंतांना पाहवली नाही. त्यांनी बादशहाच्या परोक्ष
धान्याची कोठारे गोरगरिबांना खुली केली.</div>
<div style="text-align: left;">
पुढे 1791 ते 1792 या काळात पुन्हा दुष्काळ
पडला. ‘कवटी दुष्काळ’ या नावाने हा दुष्काळ ओळखला गेला. याच दुष्काळातून
बेरोजगार लोकांना आणि शेतमजुरांना दुष्काळी कामे देऊन मोबदल्यात धान्य अगर
गरजेच्या वस्तू देण्याची प्रथा सुरू झाली. 1876 ते 1878 या त्यानंतरच्या
काळातल्या दुष्काळात माणदेशात पहिल्यांदा जनावरांच्या छावण्या सुरू करण्यात
आल्या. पिंगळी, नेर, म्हसवड, तसेच सांगोला भागात शेकडो जनावरे मृत्युमुखी
पडल्याच्या नोंदी इतिहासात आढळतात. या काळात गोंदवले येथे गोंदवलेकर
महाराजांनी माणसांसाठी अन्नछत्र आणि जनावरांसाठी वैरण छावणी सुरू केली.</div>
<div style="text-align: left;">
<a href="http://magazine.evivek.com/wp-content/uploads/2013/08/Copy-.jpg"><img alt="" class="alignleft size-full wp-image-3353" height="200" src="http://magazine.evivek.com/wp-content/uploads/2013/08/Copy-.jpg" title="Copy-" width="300" /></a>त्याच
काळात ब्रिटिश अमदानीत राणी व्हिक्टोरियाने पिंगळी नदीवर पिंगळी तलाव आणि
माणगंगा नदीपात्रात राजेवाडी तलाव (यालाच म्हसवड तलाव असे शासन दप्तरी नाव
आहे) दुष्काळी कामातून बांधला, ज्याद्वारे लोकांच्या हाताला काम मिळाले,
रोजगार मिळाला. त्यानंतर 1937मध्ये आटपाडी परिसरातील शेतकऱ्यांनी केवळ
दुष्काळ आहे आणि तरीसुध्दा तत्कालीन इतर राज्यपध्दतीनुसार या भागात
दुप्पट-तिप्पट शेतसारा आकारला जातो, म्हणून औंध सरकारविरुध्द मोर्चा काढला
होता. त्या वेळी चार हजार शेतकऱ्यांनी आटपाडी ते औंध हे जवळपास 90
किलोमीटरचे अंतर पायी चालत लाँग मार्च केला. पुढच्या काळातील राजकारणावर
याच मोर्चाचा परिणाम झाला. 1937 साली औंधचे राजे भवानराव पंतप्रतिनिधी
यांनी वयाच्या 73व्या वर्षी मागणे मान्य झाल्याचे सांगत इथून पुढे प्रजा
परिषदेच्या रूपाने जनताच संस्थानचा सारा कारभार चालवेल, अशी घोषणा केली.
त्यामुळे आटपाडीकरांना प्रत्यक्ष भारत स्वतंत्र होण्यापूर्वी दहा वर्षे
आधीच स्वातंत्र्य मिळाले. मात्र त्यानंतरच्या काळातही दुष्काळाने माणदेशाची
पाठ सोडल्याचे दिसत नाही. 1960-62 या काळात एकीकडे महाराष्ट्र राज्य
स्वतंत्र होत होते, त्या वेळीही माणदेशातले लोक पाण्यासाठी टाहो फोडत होते.</div>
<div style="text-align: left;">
महाराष्ट्राच्या निर्मितीनंतरही पश्चिम
महाराष्ट्रात वसंतरावदादा पाटील, यशवंतराव चव्हाण, राजारामबापू पाटील, अगदी
पार शरद पवारांपासून अजित पवारांपर्यंत कर्तबगार राजकारण्यांची एकेक पिढी
पुढे सरकत आहे. परंतु सुजलाम् सुफलाम् समजल्या जाणाऱ्या याच पश्चिम
महाराष्ट्राच्या सांगली, सातारा आणि सोलापूर जिल्ह्यातील हा माणदेश टापू
अश्वत्थाम्याप्रमाणे हजारो वर्षांची दुष्काळाची आपली भळभळती जखम भाळी घेऊन
आला दिवस ढकलत आहे.</div>
<div style="text-align: left;">
पुढे 1972च्या दुष्काळात या भागात प्यायला
पाणी होते, परंतु खायला अन्न नव्हते. टेंभ्याच्या दिव्यावर हळकुंड भाजून
खायचे. हुलग्याचे माडगे खाऊन इथल्या लोकांनी बराच काळ व्यतित केल्याचे इथले
वृध्द सांगतात. एकदा पंतप्रधान पंडित नेहरू दुष्काळ पाहण्यासाठी म्हसवडला
आले असता, ”आम्हाला भाकरी मिळत नाही, माडगे खाऊन जगावे लागते” असे इथल्या
लोकांनी त्यांना सांगितले, तेव्हा त्यांनी ”मलासुध्दा माडगे द्या” अशी
मागणी केली. तेव्हा सरकारी बाबूंनी नेहरूंना माडगे दिले. पण इथले लोक जसे
नुसते मीठ घातलेले माडगे खात होते, तसे न देता गूळ, तूप, वेलदोडा आणि सुका
मेवा घातलेले माडगे दिले. त्यावर, ”अरे, असे इतके पौष्टिक पदार्थ तर
आम्हालाही मिळत नाहीत अणि तुम्ही दररोज खाता” असे म्हणत नेहरूंनी इथल्या
जनतेचे कौतुकच केले. परिणामी दुष्काळाचे गांभीर्यच निघून गेले आणि वास्तव
समोर आलेच नाही, असे इथले जुने जाणकार लोक आजही सांगतात.</div>
<div style="text-align: left;">
त्यानंतर 1983-84मध्ये दुष्काळ पडला. त्या
वेळी आटपाडीत बाळासाहेब देसाई यांच्या अध्यक्षतेखाली पाणी परिषद झाली होती.
त्यात भीमेचे पाणी आटपाडीला देण्याची मागणी करण्यात आली होती. त्यानंतर
1992-93च्या दुष्काळात क्रांतिवीर नागनाथअण्णा नायकवडी हे आटपाडीत आले असता
त्यांना काही पत्रकारांनी आणि काही सामाजिक कार्यकर्त्यांनी जाणीव जागृती
विचार मंचाच्या माध्यमातून पाणी प्रश्नावर मार्ग काढण्याची विनंती केली.
त्यानंतरच आटपाडीसह तेरा दुष्काळी तालुक्यांची पाणी संघर्ष चळवळ सुरू झाली.
एकेक तालुके वाढत गेले. चळवळ व्यापक बनली. आता या वर्षी या चळवळीला दोन
दशके पूर्ण होतील. माणदेशातल्या दुष्काळी भागाला टेंभू, जिहे-काठापूर,
उरमोडी या आणि अन्य योजनांचे पाणी मिळावे, यासाठी क्रांतिवीर
नागनाथअण्णांचे उभे आयुष्य खर्ची पडले. परंतु या योजनांचे पाणी काही आले
नाही. शासन पातळीवरही अनेक घोषणा होतात. अनेक जण या भागाला वेगवेगळया
योजनांचे पाणी मिळवून देण्याचे प्रयत्न करतात. पुढे 2003-04च्या दुष्काळात
राज्यपाल महम्मद फजल आणि जॉर्ज फर्नांडिस यांनीही आटपाडीच्या दुष्काळाची
पाहणी केली. पण माणदेशासह आटपाडीकरांच्या नशिबात पाणी काही आलेले नाही.</div>
<div style="text-align: left;">
माणदेशाचा संपूर्ण इतिहास दुष्काळाच्या
पानांनीच भरलेला आहे आणि म्हणूनच व्यंकटेशतात्यांच्या बनगरवाडीतल्या सगळया
घटना केवळ काल्पनिक म्हणताच येणार नाहीत. हजारो वर्षांपासून आपला भाग सोडून
आपण आणि आपल्या मेंढया घेऊन पावसाच्या प्रदेशात वर्षातले आठ-आठ महिने
जगायला जाणारे माणदेशी मेंढपाळ काय, किंवा मुंबईत गोदी कामगार म्हणून किंवा
वसई भागात गवंडयाच्या हाताखाली पडेल ते काम करण्यासाठी पोटापाण्यानिमित्त
जाणारे लोक काय, किंवा नोकरी-धंद्यासाठी आपला मुलूख सोडून शहरात जाऊन
स्थायिक झालेले मूळचे माणदेशवासीय काय, हे केवळ माणदेशातल्या दुष्काळाचेच
एक प्रकारचे बळी नाहीत का? शिवाय दुष्काळ हेच देशभरात विखुरलेल्या
सोने-चांदी गलाई व्यावसायिकांच्या स्थलांतरामागचे एकमेव कारण आहे, हे कसे
विसरून चालेल?</div>
<div align="right" style="text-align: left;">
<span style="color: red;"><strong> </strong><strong>8805008957</strong></span></div>
</div>
vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-59466643881832858782013-07-08T03:42:00.001-07:002013-07-08T03:42:25.785-07:00Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): आपली " बारमाही माणगंगा "… आता मुंबईतील " साप्ताहि...<a href="http://barmahi.blogspot.com/2013/07/blog-post_8.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): आपली " बारमाही माणगंगा "… आता मुंबईतील " साप्ताहि...</a>: आपली " बारमाही माणगंगा "… आता मुंबईतील " साप्ताहिक विवेक " मध्ये…. साप्ताहिक विवेक च्या ताज्या अंकात (दि.१४ जुलै ...vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-59368232740204178902013-07-08T03:39:00.001-07:002013-07-08T03:39:52.101-07:00Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): आपली " बारमाही माणगंगा "… आता मुंबईतील " साप्ताहि...<a href="http://barmahi.blogspot.com/2013/07/blog-post_8.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): आपली " बारमाही माणगंगा "… आता मुंबईतील " साप्ताहि...</a>: आपली " बारमाही माणगंगा "… आता मुंबईतील " साप्ताहिक विवेक " मध्ये…. साप्ताहिक विवेक च्या ताज्या अंकात (दि.१४ जुलै ...vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-7310822295122241952013-06-25T23:11:00.000-07:002013-06-25T23:11:20.190-07:00माणगंगा नदीच्या पाणलोटातील समाविष्ट गावे <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="color: red;"><span style="font-size: x-large;">माणगंगा नदी </span></span><span style="color: red;"><span style="font-size: x-large;">खोरयातील समाविष्ट गावे = </span></span><br />
<span style="font-size: large;">माण -दहिवडी (संपूर्ण तालुका) = ९१ गावे आणि वाड्या - वस्त्या तसेच म्हसवड नगरपालिका,</span><br />
<span style="font-size: large;">आटपाडी तालुका संपूर्ण, ६२ गावे आणि वाड्या - वस्त्या </span><br />
<span style="font-size: large;">बहुतांश
सांगोला तालुका मात्र कटफळ, माहीम, महूद ,चिक महूद , खिलारवाडी, गायगव्हाण
हि गावे वगळता उर्वरित गावे आणि वाड्या - वस्त्या. </span><br />
<span style="font-size: large;">कवठे
महांकाळ तालुक्यातील घाटनांद्रे , तिसंगी, वाघोली , रायेवाडी, निमज ,
घोरपडी, शिंदेवाडी, दुधेभावी , चुडे खिंडी , कदमवाडी, घोलेवाडी, चोरुची ,
जांभूळवाडी आणि ढालगाव. </span><br />
<span style="font-size: large;">जत तालुक्यातील </span><span style="font-size: large;"><br /></span><br />
<span style="font-size: large;">बेवनूर
, नवलवाडी, शिंगणहळ्ळी , लोहगाव , अवंढी , मोकाशेवाडी , बागलवाडी ,
काशिलिंगवाडी , वाळेखींडी, गुळवंची , प्रतापपूर, धावडवाडी , कोसारी , शेगाव
, रेवनाळ , बनाळी, अंत्राळ, वायफळ , निगडी (खुर्द), अचकन हळ्ळी,
तिप्पेहळ्ळी , बिरनाळ , हिवरे, कुंभारी , बागेवाडी , कंठी , वाशान, जत ,
पाळाल, रामपूर , खलाटी. </span><br />
<span style="font-size: large;">मंगळवेढे तालुक्यातील
मंगळवेढे गावठाण सोडून उरलेले शिवार तसेच मूढवी, धरणगाव , ढवळस ,
मल्लेवाडी , देगाव , घरनिकी , मारापूर, अकोले , गुंजेगाव, ममदाबाद (शे) ,
लक्ष्मी दहिवडी, आंधळगाव , गणेशवाडी , शिरसी, नंदेश्वर, गोणेवाडी, जुनोनी ,
खडकी , खुपसंगी, पाटकुळ , शेलेवाडी , लेंढवे - चिंचाळे. </span><br />
<span style="font-size: large;">पंढरपूर
तालुक्यातील सरकोली , ओझेवाडी , नेपथगाव , तरटगाव , शिरगाव , एकलासपूर ,
सिद्धेवाडी , चिचुम्बे , तावशी , तनाळी , शेटफळ आणि खर्डी </span><br />
<span style="font-size: large;">हि वरील सर्व गावे थेट माणगंगा नदीच्या पाणलोटात येतात. </span><br />
<br /></div>
vijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-74951925664410991732013-06-19T00:04:00.001-07:002013-06-19T00:04:50.161-07:00Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): बारमाही माणगंगा मोहिमेला सुरुवात<a href="http://barmahi.blogspot.com/2013/06/blog-post_19.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): बारमाही माणगंगा मोहिमेला सुरुवात</a>: बारमाही माणगंगा मोहिमेला सुरुवातvijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6803401147976140803.post-52661753345303013132013-06-16T22:49:00.001-07:002013-06-16T22:49:58.449-07:00Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): Krishna-Manganga River Link Project Delayed<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgNjKa7nhyphenhyphenwPsggUyOZJxSIOlNGym5lm3coigUCXvjd9ASLPicoAPb_L4mKEL1JGROkcwYxFi5UReWEo6Mt3ee9Vfnm3c7i8s864nnoiXM3kuMGscX_01FIoI1v6Ag9gE9pzhqjMN5PObe1/s1600/23.JPG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="472" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgNjKa7nhyphenhyphenwPsggUyOZJxSIOlNGym5lm3coigUCXvjd9ASLPicoAPb_L4mKEL1JGROkcwYxFi5UReWEo6Mt3ee9Vfnm3c7i8s864nnoiXM3kuMGscX_01FIoI1v6Ag9gE9pzhqjMN5PObe1/s640/23.JPG" width="640" /></a></div><a href="http://barmahi.blogspot.com/2013/06/krishna-manganga-river-link-project.html?spref=bl">Barmahi Manganga (AWARD WINNING BLOG): Krishna-Manganga River Link Project Delayed</a>: कृष्णा - माणगंगा नदीजोड प्रकल्प रखडलाvijay Lalehttp://www.blogger.com/profile/07854917548809036636noreply@blogger.com0